Súčasný pedagogický výskum na Slovensku

  Hlavný referát prof. Š. Šveca Súčasný pedagogický výskum na Slovensku v pléne na konferencii  ČAPV v Ostrave, ktorá sa uskutočnila 10.9.2009, si môžete prečítať tu.

Sociálne limity vo výchove z aspektu medzinárodného výskumu o mládeži

      V čísle Spravodaja  SPS pri SAV (2) sa konštatovalo veľa závažných problémov v pedagogickej vede. Okrem iného aj to, že Slovensku chýba pracovisko základného pedagogického výskumu, že chýba vedecké pracovisko prepojené  na rezort školstva, tiež že chýba pracovisko vedeckého výskumu mládeže. Prezentovalo sa ešte množstvo iných konštruktívnych pripomienok a naliehavých úloh, ktoré chce SPS naplniť. Myslím si, že ide o úlohy veľmi opodstatnené. Ich riešenie neznamená žiadny „nadštandard, ktorý si momentálne nemôžme dovoliť, ale nevyhnutnosť, bez ktorej sa spoločenský rozvoj v oblasti výchovy a vzdelávania môže nebezpežne deformovať, pribrzdiť a nakoniec i zastaviť. 

      Pozitívnym a inšpiratívnym príkladom toho, ako by mal fungovať optimálne a pragmaticky vzťah medzi štátnymi záujmami a (pedagogickou) vedou,  je pre mňa zahraničný výskumný projekt RPR (Reaction Pattern Research) zameraný na mládež.  Projekt vznikol v Holandsku, v krajine, ktorá je známa svojimi liberálnymi zákonmi, s multikultúrnymi zvláštnosťami, s rôznorodým obyvateľstvom z hľadiska príslušnosti k určitému etniku, k rôznym náboženstvám,  životným štýlom a formám. Mládež, ktorá vyrastá v takomto spoločenskom, právnom, politickom a ekonomickom  prostredí je tiež špecifická.  V súčasnosti možno na celom svete pozorovať veľký nárast delikvencie mládeže, ktorá má svoje dané príčiny, ale i možnosti nápravy. S mládežou sa  najúčinnejšie pracuje výchovnými prostriedkami. V každom štáte jestvuje celospoločenská požiadavka venovať sa mládeži. Mládež  v Holandsku bude taká, aká pozornosť sa bude venovať jej výchove.  Preto sa tento výskumný projekt  stal priamou objednávkou štátnych rezortov (najmä školstva, ale aj justície, polície, sociálnych vecí a rodiny) pre pedagógov, aby zamerali pedagogický výskum na poznanie vzorcov správania sa a postojov mladých. 

      Postoje, ako faktory spoluurčujúce správanie človeka, sú zaujímavou oblasťou poznania pre  pedagogiku. Toto jej poznanie sa využíva tak pri  preventívno - výchovnej, ako i intervenčnej - prevýchovnej činnosti.

     Katedra ortopedagogiky (nápravnej pedagogiky, u nás známej skôr ako liečebnej pedagogiky) univerzity v Groningene v r. 1980 sa ujala tejto zadanej výskumnej úlohy.

Na jej začiatku bolo vytýčených niekoľko cieľov:

1. 1. vytvoriť štandardný nástroj pre poznanie postojov a reakcií v správaní sa mládeže
2. 2. vytvoriť štandardný obraz mládeže bez porúch správania, ktorý by slúžil na porovnávanie, na „meranie“ miery odchýlky od „normy“
3. 3. využiť tento obraz ako merítko pri porovnávaní s postojmi špecifických skupín k sociálnym limitom,
4. 4. vyprofilovať rizikové skupiny a mládeže s poruchami správania,
5. 5. načrtnúť možnosti prevencie a intervencie,
6. 6. objektivizovať a individualizovať diagnostikovanie a nápravu mládeže s poruchami správania.

     Výskumný projekt sa za viac ako 20 rokov rozrástol tak po obsahovej stránke ako aj po stránke  spolupracujúcich pedagógov z rôznych krajín, ktorí vo vlastných podmienkach uplatňujú výskumný diagnostický inštrument, stanovujú si výskumné ciele a úlohy a výsledky usmerňujú  potreby pedagogickej praxe. Výskum RPR týmto získal medzinárodný a porovnávací charakter. Metódy výskumu sa osvedčili v transkultúrnych porovnávacích štúdiách. Podľa presne vymedzených kritérií sa posudzujú rozdiely v postojoch mladých z rôznych skupín a rôznych štátov. Predmetom porovnávania sú i zvolené prístupy vo výchovnej práci. To poskytuje šancu vytvoriť univerzálne platné riešenia s prihliadnutím na špecifiká každej krajiny a skúmanej skupiny. Na výskumnom projekte sa podieľajú odborníci z Holandska, Kanady, Mexika, Nového Zélandu, Belgicka, Nemecka, Estónska a od r. 1998 už aj Slovenska.

Prvá fáza výskumu (r. 1998) na  Slovensku sa zamerala na porovnanie rozdielov v postojoch rómskej mládeže a majoritnej populácie mladých. Ďalšou fázou "RPR výskumu" na Slovensku (od r. 2001) je hľadanie súvislostí medzi dominantným vplyvom rodiny a jej hodnotovej orientácie na postoje mládeže. 

Hlavným cieľom výskumného projektu je zachytiť postoje mládeže a typy jej reakcií k sociálnym limitom. Postoje a správanie sa mladých je determinované spokojnosť s rôznymi faktormi životného prostredia, školského prostredia, rodinného prostredia, výchovy v rodine a dôležitosť týchto faktorov pre nich. Modely, alebo vzorce správania sa a postojov mladých hodnotia vo výskume vo vzťahu k tzv. sociálnym limitom a sú predmetom výskumu. Čo sú vlastne sociálne limity? 

    Pod pojmom  „sociálne limity“ treba chápať požadované správanie, ktoré sa odzrkadľuje vo forme zákonov, očakávaní, pravidiel a predpisov. Sociálne limity vychádzajú z hodnôt a noriem určitej spoločnosti a ich funkciou je regulácia správania.

Nejde o sprostredkovanie reálneho správania pri strete so sociálnymi limitmi ale o postoje, ktoré ovplyvňujú správanie v konfrontácii s týmito limitmi.

Normy, pravidlá a hodnoty sú regulátormi spoločenského života a mládež si ich osvojuje v procese socializácie. Pri konflikte vlastných želaní s očakávaniami prostredia sa vytvárajú sociálne limity, ktorých prekročenie je sankcionované.

Pravidlá, normy, zákony a hodnoty hrajú významnú úlohu vo výchove mladých, pretože štrukturujú vývin dieťaťa a adolescenta.  Rešpektovaním daných limitov sa deti učia konaniu všeobecne. Postoj k sociálnym limitom je preto rozhodujúci. Najmä adolescentná mládež sa dostáva priamo do konfrontácie s tým, čo sa od nich očakáva a k čomu si v slobode a v autonómnom rozhodovaní utvárajú vlastný postoj. Ďalšou zvláštnosťou tohto veku je, že sociálne limity a pravidlá dané dospelými neprijímajú a dochádza zo strany adolescenta k častej tendencii prekročiť ich. V iných situáciách sa javí typickým prejavom v správaní dospievajúceho napríklad vyjednávanie, alebo únik. 

Sociálne limity vytvárajú akési štruktúrne bariéry v spoločnosti, na ktorých sa prejavuje tendencia dospievajúcich reagovať určitým spôsobom. Charakteristiky sú významné a signifikantné aj pre rôzne skupiny mládeže (napríklad problémová mládež, s poruchami správania, delikventná mládež, skupina mladých určitého etnika...atď.) 

Poznanie týchto kľúčových daností výrazne ovplyvňuje vplyv a efektivitu výchovy a vzdelávania mládeže, voľbu prístupov v práci s mládežou a môžu sa stať východiskom a základom  preventívne orientovanej výchovy. 

Môj stručný príspevok chcel naznačiť najdôležitejšiu myšlienku, že každá spoločnosť viac či menej vyspelá, veľmi potrebuje a vždy bude potrebovať dobrých, erudovaných pedagógov, ak bude chcieť stavať na pevných základoch svoju budúcnosť. 

PhDr. Mária Potočárová, PhD. 

Katedra pedagogiky FF UK
Bratislava

Školské kurikulum

      V nedávnej minulosti vznikli projekty Duch školy a Konštantín, doposiaľ sa však nič s nimi neurobilo. Po nich sa rozpracoval  projekt Milénium a vládou už schválený Národný program výchovy a vzdelávania v SR. Komplexný materiál týkajúci sa Národného programu výchovy a vzdelávania je zatiaľ v rovine  teoretických úvah a myšlienok. Bolo by žiaduce čo najrýchlejšie ho rozpracovať na úroveň základnej a strednej školy, najmä ak ide o školské kurikulum.  Hrozí nám, že ak nebudeme akceptovaž novú obsahovú, a tým aj postupnú globálnu prestavbu školy, ťažko sa budeme môcť vyrovnať s novými úlohami, ktoré na výchovu a vzdelávanie kladú zmenené sociálne a ekonomické podmienky. Preto Metodicko-pedagogické centrum na Tomášikovej 4 v Bratislave usporiadalo celoštátnu konferenciu na tému „ŠKOLSKÉ KURIKULUM“, ktorá sa konala v dňoch 17.-18.11. 2002  v Budmericiach za účasti viac ako 50 účastníkov z takmer všetkých fakúlt pripravujúcich učiteľov, pracovníkov metodicko-pedagogických centier a ďalších pedagogických inštitúcií. Veľkú pozornosť vzbudila úvodná prednáška doc. PhDr. Elišky Walterovej, PhD., z  PdF UK Praha, zameraná na tvorbu a projektovanie kurikula ako i prednáška prof. PhDr. Ing. Ivana Tureka, PhD. orientovaná na problematiku kľúčových kompetencii kurikula ako nevyhnutnej súčasti modernej školy. Treba vyzdvihnúť vystúpenia PhDr. J. Berešovej, PhD., PhDr. M. Lapitku, RNDr. Vl. Jodasa, PaedDr. Š. Porubského a ďalších, ktorí vo svojich príspevkoch naznačili, ako je možné skvalitňovať prácu našej školy. Na konferencii malo veľkú odozvu i vystúpenie štátneho tajomníka MŠ SR Ing. Františka Tótha.

Výsledkom dvojdňového stretnutia boli  „Závery z konferencie“:

1. 1. Zriadiť odbornú nezávislú a stálu Kurikulárnu radu. Úlohou je  rozpracovať myšlienky projektu Milénium. Jej kompetencie:
       a)  Pripomienkovať všetky  materiály  vrátane právnych noriem,  školských zákonov,
            smerníc  a  príprav učiteľov.
   b) Navrhovať a kontrolovať uplatňovanie materiálov, ktoré majú vplyv na skvalitnenie školstva na Slovensku.
   2. Odporučiť výber pilotných škôl pre realizáciu vlastných výučbových  projektov. Určiť ciele škôl a profily jej absolventov so zameraním na jej výchovnú a vzdelávaciu zložku.
   3. V Národnom programe výchovy a vzdelávania rozpracovať výchovné a vzdelávacie ciele bez konkretizácie na jednotlivé predmety. 
   4. Po upresnení kompetencii je  potrebné vymedziť základné okruhy tém v predmetov, do ktorých sa bude obsah výučby začleňovať.
   5. Je treba zabezpečiť väčšiu pozornosť všeobecno-vzdelávacím predmetom na SOU a SOŠ, pretože úzko špecializované odborné vzdelávanie flexibilitu jej absolventov neumožňuje. 
   6. Odporúčame preradiť 5. ročník ZŠ na 1. stupeň ZŠ. Potom je účelné, aby v ňom učili aspoň traja učitelia, čím sa zachová plynulý prechod žiakov na odborné vyučovanie.
   7. Zaviesť na každú školu počítače spolu s internetom.
   8. Vypracovať obsahové a výkonové štandardy s uvedením kompetencií, ktoré žiaci  získajú  v jednotlivých predmetoch.
   9. Podporujeme predstavu voľného úväzku v jednotlivých  predmetoch, ktorý by bol  v kompetencii vedenia školy.
   10. Vykonávať základný a aplikovaný pedagogický výskum predovšetkým na vysokých školách.
   11. Výsledky z výskumov a z praktickej realizácie školských kurikul pohotovo začleňovať do základných školských materiálov.
   12. Dôsledne informovať verejnosť médiami vrátane internetu o všetkých činnostiach súvisiacich s projektom Milénium.

                                                                                                      RNDr. Ľudovít Hrdina, CSc.

Znovuzriadenie pracoviska základného pedagogického výskumu v SAV

Je známe, že veda  v každej vyspelej spoločnosti plní nezastupiteľné funkcie. V 21. storočí nemožno riešiť aktuálne spoločenské úlohy súčasnosti, ani  prognózovanie budúcnosti vo vedných odboroch a v príslušných oblastiach praxe bez vedy, vedeckého výskumu.

      V SR však neexistuje pracovisko základného pedagogického výskumu, ktoré by riešilo kľúčové otázky rozvoja pedagogickej vedy, zásadné problémy školskej sústavy, výchovy a  vzdelávania človeka, otázky komparácie s výsledkami svetovej vedy, aby sa mohli prenášať  do praxe pre skvalitnenie nášho školstva, výchovy a vzdelávania človeka v celospoločenskom zábere.

      V oblasti vedy zásadné úlohy plní Slovenská akadémia vied – pracoviská vedeckého výskumu takmer v každom dôležitom vednom odbore

      V súčasnosti je paradoxná situácia, keď v  SAV nie je žiadne zastúpenie pedagogického výskumu – výskumu výchovy a vzdelávania človeka.

      Na Slovensku chýba pracovisko základného pedagogického výskumu  aj pre úlohy v medzinárodnej spolupráci európskych i ostatných krajín.

      Chýba vedecké pracovisko, ktoré by bolo partnerom aj nezávislým oponentom voči rezortu školstva, ktoré má prirodzene tendenciu riešiť pragmaticky iba aktuálne úlohy svojho rezortu a nie v celom spoločenskom spektre výchovy a vzdelávania.

      Chýba pracovisko vedeckého výskumu mládeže  vzhľadom na realizáciu koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži, ktorá je prierezová, teda ani jej výskum  nemožno pridružiť k jednému rezortu.

      Úlohy základného pedagogického výskumu plnilo vedecko-výskumné pracovisko v SAV – Ústav experimentálnej pedagogiky SAV (ÚEPd SAV), ktoré po 20 rokoch úspešného účinkovania, riešenia kľúčových vedecko-výskumných problémov v oblasti výchovy a vzdelávania, aj v rámci medzinárodnej spolupráce, bolo k 30.9. 1993 zrušené.

      Podobne ako na pedagogickú vedu i na toto pracovisko  bola  prenesená zodpovednosť za ideologické  deformácie školstva, nedostatky a chyby školskej politiky  uplynulého režimu. Pritom na základe výsledkov výskumov pracovisko často upozorňovalo na mnohé nedostatky príslušné riadiace orgány, pretože iné možnosti vstupovať do riešenia problémov nemalo.

      O unáhlenosti úplného zrušenia pracoviska svedčí aj to, že jeho vedeckí pracovníci patria aj v súčasnosti k popredným predstaviteľom pedagogickej vedy, úspešne pôsobia  na vysokých školách, v rezortných pracoviskách (odborní asistenti, docenti, profesori, odborní pracovníci), v redakčných radách odborných časopisov, v odborných komisiách, poradných orgánoch MŠ SR. Úlohy, ktoré boli súčasťou plánu vedeckého výskumu ÚEPd SAV, ako napr. práva detí  (v súvislosti s medzinárodným dokumentom Dohovor o právach dieťaťa),  pedagogická komunikácia, rozvoj kreativity, uplatňovanie výpočtovej techniky vo výchove a vzdelávaní v škole a v mimoškolskej výchove, práca s deťmi a mládežou mimo vyučovania, výchovné  využívanie voľného času v prevencii sociálno-patologických javov u detí a mládeže a ďalšie i naďalej  patria ku kľúčovým problémom, ktoré treba vedecky skúmať aj v podmienkach Slovenskej republiky.

      Je všeobecne známe a proklamované v zásadných dokumentoch vlády, že naša krajina nemá bohaté zdroje nerastných surovín, ale bohatstvo a hlavný potenciál je v ľuďoch, ich vzdelanosti a rozvoji ich  tvorivosti.

      V našej spoločnosti by  sa mala teda venovať zvýšená pozornosť rozvoju osobnosti človeka, jeho tvorivého potenciálu, predovšetkým v podmienkach kvalitnej výchovy a vzdelávania. Dokumentuje to  aj Programové vyhlásenie vlády SR z novembra 1998, kde sa uvádza, že: „vláda SR považuje výchovu a vzdelávanie za jednu zo svojich najvýznamnejších a trvalých priorít.

     Chce vytvoriť spoločnosť, v ktorej vzdelávanie bude zdrojom dlhodobej prosperity Slovenska, čo ovplyvní postavenie Slovenska v Európe, ako aj všestranný rozvoj osobnosti a uplatnenie každého občana... Rozhodujúcu úlohu štátu vláda vidí v zastavení úpadku a vo vzostupnom koncepčnom rozvoji výchovy a vzdelávania...“

      V decembri 2001 vláda  schválila Koncepciu rozvoja výchovy a vzdelávania v SR -  Projekt Milénium a Národný program výchovy a vzdelávania v SR  (uznesenie vlády SR č.1193/2001), na tvorbe ktorej sa podieľali odborníci  a do diskusie vstúpila  široká pedagogická verejnosť.

      V dokumente sú analyzované najzávažnejšie nedostatky a problémy vývoja školstva  v poslednom období a v súčasnosti, napr. podľa prieskumu až 70,1 % pedagogických pracovníkov vyslovilo názor, že celková situácia v školstve, vrátane výsledkov výchovy a vzdelávania,  sa zhoršila a v súčasnosti je oveľa horšia, ako bola pred novembrom 1989. Súčasné závažné  problémy školstva,  výchovy a vzdelávania sú charakterizované ako krízová situácia.

      Okrem ekonomických príčin sa pod problémy a nedostatky v školstve závažnou mierou podpísala aj situácia v pedagogickom výskume, ktorú opäť treba charakterizovať ako krízovú situáciu.

      V uvedenom dokumente sa oprávnene konštatuje, že „pedagogický výskum na Slovensku sa podarilo za posledných  desať rokov skoro celkom zlikvidovať. Bol zrušený Ústav experimentálnej pedagogiky SAV. Výskumný ústav pedagogický sa transformoval na Štátny pedagogický ústav, na ktorom sa výskum robí len okrajovo. Výskum na vysokých školách, pre vysokú pedagogickú záťaž najmä najlepších odborníkov, ale aj z  iných príčin, stagnuje. Inštitucionálny výskum na vysokých školách sa ťažko realizuje... Neexistujú štátne zákazky na vedeckovýskumné riešenia problémov.“

     Treba konkretizovať, že Štátny pedagogický ústav, podobne ako predtým Výskumný ústav pedagogický - ako rezortné pracovisko Ministerstva  školstva SR – je plne vyťažený zabezpečovaním predovšetkým aktuálnych úloh, vyplývajúcich z transformácie školstva a v tej súvislosti aj experimentálnym overovaním nových programov, úloh aplikovaného výskumu, a to s redukovaným počtom pracovníkov /cca o polovicu) v porovnaní s bývalým Výskumným ústavom pedagogickým.

      Podobne  na absenciu základného pedagogického výskumu v SR kriticky poukázala aj  celoštátna konferencia učiteľov „Fórum pedagogiky 2001“.

      Proces realizácie Národného programu výchovy a vzdelávania  SR v praxi si  vyžaduje následne nielen tvorbu legislatívy, ale aj systematické sledovanie vo vedeckom výskume.

      Jeho realizácia, rovnako ako aj celá transformácia školstva, ktoré patria k dôležitým úlohám našej spoločnosti, by preto mala byť v centre pozornosti nezávislého vedeckého pracoviska mimo rezortu školstva, ktoré by ich riešilo v spolupráci s poprednými odborníkmi rezortu školstva.

      Uvedená situácia si vyžaduje naliehavé riešenie -posúdenie  krízového stavu a hlavne znovuzriadenie pracoviska základného pedagogického výskumu v rámci SAV, ktoré by sa postupne budovalo (podľa spoločenských požiadaviek i ekonomických  možností). 

      Naša spoločnosť a jej budúcnosť si zaslúži, aby pozornosť základného vedeckého výskumu v SAV bola upriamená aj na rozvoj osobnosti človeka v procese  výchovy a vzdelávania tak, ako sa venuje základný výskum iným otázkam spoločenskej praxe, v oblastiach rozvoja výrobných technológií, skvalitňovania rastlinnej a živočíšnej výroby a ďalších.

     Pripravuje sa návrh koncepcie pracoviska a jeho súčasné zameranie na najnaliehavejšie úlohy pedagogickej vedy a výchovy a vzdelávania človeka. 

     Stanovisko Predsedníctva SAV má kompetencie svojím  rozhodnutím prispieť k riešeniu krízovej situácie tak, aby dlhodobo proklamované priority v našej spoločnosti,  týkajúce sa kľúčového významu rozvoja osobnosti človeka, jeho výchovy a vzdelávania, dostali sa aj  do sféry realizačných možností a praktických riešení.

Na Valnom zhromaždení SPS pri SAV 3.5.2002 príspevok predniesla doc. dr. E. Kratochvílová, CSc.

Na stretnutí pracovníkov bývalého Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV, pri príležitosti životného jubilea jeho riaditeľa prof. dr. Ondreja Baláža, DrSc., podpísali tento dokument poprední predstavitelia pedagogických vied zo Slovenska.

Na list predsedu SPS, v ktorom zdôvodnil podporu vzniku pracoviska pre základný pedagogický výskum od členov pedagogickej spoločnosti, odpovedalo oddelenie spoločenských vied SAV listom podpredsedníčky SAV T. Sedovej.

V jej liste sa uvádzajú príčiny zrušenia Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV a  zdôvodňuje sa problematickosť realizácie takéhoto  návrhu v súčasnosti.

Na stretnutí vedúcich katedier FF UCM a riaditeľov spoločenskovedných pracovísk SAV (3.10.2002)  sa okrem iného konštatovalo, že treba dlhodobejšie utvárať personálne podmienky na vznik ústavu pre základný pedagogický výskum.

SPS pri SAV predloží návrh znovu s odstupom času.